24. apríla 2011

Stále je na čom pracovať

Súčasťou výchovy budúceho vodiaceho psa je povinné navštevovanie "cvičákov" výcvikovej školy. Zo začiatku výchovy to na cvičáku vyzerá celkom veselo. Šteňatá idú od radosti z kože vyskočiť, že vidia svojich súrodencov, resp. iných psov. Závisí síce od povahy, niektorí sú flegmatickejší, niektorí introvertnejší a niektorí vzrušivejší, ale zvedaví sú všetci.  Celkovo sa to však nemôže, a to predovšetkým na cvičáku. Áno, je to ťažké. Priam veľmi ťažké, už len z toho dôvodu, že ide o niekoľkomesačné šteňatá. Aby som to ale uviedla na pravú mieru - spoločenský kontakt samozrejme môžu mať, dokonca musia - kvôli ich zdravému vývinu. Ale....musia sa vedieť ovládať. Ako budúci vodiaci psi, nech by šiel okolo sebeviac hravý a atraktívny kamarát, musia zachovať kamennú tvár.
Taktiež treba rozlišovať, a to hneď od útleho šteniatka, režim pracovný a režim "voľný". Pracovný režim nastane so zapnutím krátkeho vodidla a oblečením postroja, ktoré majú zatiaľ šteniatka iba také látkové s logom výcvikovej školy. Vtedy nie je dovolené žiadne rozptýlenie, a v tomto štádiu sa treba sústrediť iba na pána a prípadné povely. Režim "voľno" sa koná na dlhom flexi vodidle, prípadne na voľno. A voľno samozrejme neznamená totálnu anarchiu. Príkazy sa polúchajú tiež, no dovolené je správať sa ako pes:) - ňuchať, obzerať, explorovať.

Ako som spomenula na začiatku, veľa závisí od temperamentu psa. A Effie, tak tej sa temperamentu celkom ušlo. Tešivá je aj za dvoch. Ani nie že by bola veľký maznáčik. Trocha sa nechá poškrabkať, pohladkať, ale odtiaľ potiaľ. Ale keď zbadá nejakého známeho človeka, alebo iného psa, ktorý ešte nebodaj aj opätuje hravé signály, tak ukľudniť ju je vcelku problém. Ale, musí sa to naučiť. Hlavne preto, že bude raz snáď vodiaci pes, ale tiež aj preto, že ani ako bežný pes by nemala ohluchnúť v prípade, že ju čosi zaujme. Keďže táto jej črta bola jasná hneď od začiatku, museli sme začať s ukľudňovaním veľmi skoro.