Ach, tie schody....

Ako dobrovoľnícki vychovávatelia nádejného vodiaceho psa sa musíme zúčastňovať tzv. cvičákov. Výchova trvá cca 10 mesiacov, a preto je potrebné ju monitorovať, keďže nasledovanie princípov z brožúry nemusí byť v reálnych podmienkach úplne triviálne. Princípov sme sa snažili držať, ako to len išlo. Prvé pokroky boli celkom viditeľné, aj keď stále je otázne, čo ide prirodzene samo dospievaním psa a čo výchovou. Taktiež socializácia prebiehala v poriadku, Effie nejavila problém so žiadnym prostredím. Ale samozrejme, mali sme aj tak milión otázok, ktoré sa dajú zodpovedať presne na takýchto stretnutiach.

Cvičák pozostáva zo stretnutia viacerých psíkov vo výchove (obvykle rovnako starých, nech sa môžu cvičiť rovnaké veci), ich vychovávateľov a trénera. V skupine viacerých psov najlepšie vidno, ako veľmi poslúchajú a aj sa dá porovnať, na akej sú úrovni. Môžu byť aj cvičáky individuálne, ale časovo je určite pre všetkých dobrovoľníkov, či už sa na strane vychovávateľov alebo trénerov, výhodnejšie, ak sa  stretnú naraz viacerí. Stretnutie sa koná v bežnom prostredí, kde je žiadúce, aby pes prostredie zvládal, hoci je plné nástrah rôzneho druhu. Čiže, môže to byť stanica, nákupné centrum, park, kde je veľa iných psov a podobne.

Hoci Effie robila pokroky, na jednom takomto cvičáku na hlavnej stanici sme ostali veľmi prekvapení, keď začala štrajkovať pred schodami. Je pravda, že dosť dlho sme ju cez schody a obrubníky prenášali, práve kvôli kĺbikom, ktoré sú u labradorov náchylné na dyspláziu. Možno si Effie zafixovala, že tam ona nechodí, a preto odmietla na schody vojsť. No ale to vám poviem, bolo to celkom pekné divadlo. Effie zaťatá na hlavnej stanici pred schodami, a zopár ľudí okolo nej na kolenách, ktorí ju presviedčali, že až také strašné tie schody zasa nie sú. Nakoniec sa nám ju tam podarilo dostať, no z cvičáku sme si niesli úlohu - trénovať schody. A to sme ešte nevedeli, že nie sú schody ako schody.
Klasické schody, level 1, sa naučila zvládať celkom rýchlo. A potom prišli na rad rôzne fajnové odtienky problematiky schodísk.

Prvé pokroky

Effie rastie ako z vody. Vymenila zúbky, takže pri hryzkaní nás už netrápi ostrými ihličkami, ale poriadnymi tupými zubiskami. A začali sa diať zaujímavé veci. Effie naraz začala chápať a vykonávať príkazy. Viem, že všetko k tomu malo smerovať a vlastne to tak musí byť, ale keďže som nikdy nemala psa, bolo to celkom zázračné. Ten pes naraz začne robiť presne to, čo chcete! No dobre, aby som nepreháňala,  tak plus mínus presne...

Za tento inkriminovaný prah sa nesmie

Ako prvé začala Effie rešpektovať zákaz vstupu do izby s kobercom. Už nebola potrebná žiadna zábrana, proste sa sama od seba zastavila na prahu a bolo. Samozrejme, občas sa vyskytne nejaký ten presah labiek, či hlavy pri spaní. No dokonca je teraz problém ju do tej izby dostať. Ale na pokyn už dokáže aj to. Je to skvelé!

V určitých obrysoch začalo fungovať Poď sem a Fuj. Bola veľká úľava vidieť, že v tomto smere robíme pokroky. Na začiatku to vyzeralo takmer beznádejne, okrikovanie pri každom hocičom, čo zobrala do papule, nemalo konca kraja. A taktiež príchod. Dokonca jej stačí bez slov ukázať kam a ona príde. Samozrejme obe tieto veci si vyžadujú ešte strašne veľa dolaďovania, ale ten pocit, že sme na dobrej ceste, je vynikajúci. Stále však máme na pamäti, že privolačka, keď nie je na blízku žiadne lákadlo, je celkom brnkačka, no v reálnej situácii pri hre so psom, prípadne, keď si uchmatne niečo, čo nesmie...to už je iná úroveň poslušnosti.