Aby sme Effie navykali na všetko možné, napadla nám myšlienka zobrať ju do zoo. Vodiaci pes predsa nesmie ostať zaskočený nijakým prostredím a nesmú ho vyrušovať žiadne neznáme zvery, a tak sme si povedali, že na nácvik tohoto je zoo ako stvorená. Predsa len, nech Effie pozná aj iné štvornohé tvory, než sú klasické psy a mačky zo sídliska. Kone Effie už poznala a nejak ju neoslovili, zrejme aj tým, že to bola úplne iná výšková kategória. Kozy sme už tiež boli pozrieť, nakoľko v blízkosti nášho domu ich pri jazere zopár chovali. Effie však oveľa viac zaujímali kapustové listy voľne pohodené pri kozej ohrádke na zemi, o ktorých tušila, že asi budú jedlé, než nejaké kozy. No čo vám budem hovoriť, labrador.
A tak sme sa vybrali do zoo. Nepodarilo sa nám tam dopredu dovolať, aby sme zistili, či nás pustia, preto sme jednu sobotu zavítali do zoo, že tak aspoň skúsime. Pri vstupe je samozrejme tabuľa hlásajúca, že vstup so psom je zakázaný. Tento zákaz je plne pochopiteľný, no povedali sme si, že snáď Effie ako budúceho vodiaceho psa pustia. Pani pri pokladni musela vybaviť zopár telefonátov, aby bolo jasné, či ozaj dnu môžeme, ale napokon nás pustili za podmienky, že je Effie riadne zaočkovaná a budeme ju držať stále na vodidle. Zrovna mali na programe, tak ako každý víkend, komentované kŕmenie. Sami sme v zoo neboli už nejaký ten piatok, a tak sme sa veľmi tešili.
Začali sme klasicky pri medveďoch. Medveď bol však dosť ďaleko od plota. Navyše, aby Effie čosi videla, museli sme ju držať na rukách. Celkovo ju toto zviera veľmi nezaujalo. Komentované kŕmenie bolo ale aspoň pre nás celkom zaujímavé - rôzne pochúťky dávajú medveďom kade tade po ich výbehu, aby im obohatili ich prostredie a denný stereotyp. Strom natreli lekvárom a za ananásom musel medveď dokonca na strom aj vyliezť.
