21. augusta 2011

Už je to presne rok....

Keďže dnes je presne rok, čo sme si Effie priniesli domov, nedá mi nepospomínať si na všetky tie chvíle, ľahšie či ťažšie, ktoré sme spolu zažili. Bol to neskutočne podnetný a krásny rok a verím, že sme si z neho všetci odniesli iba to najlepšie:) Príbeh ešte nebol celý vyrozprávaný a určite sa k nemu budem vracať. Zatiaľ však teda aspoň takto, malé obrázkové ohliadnutie sa za spoločnými časmi.


Takže ako to celé vlastne bolo?
Asi to začalo niekde tu, kedy sme ešte nikto nevedeli, že spolu strávime takmer rok...

...no po necelých troch mesiacoch sme už boli spolu...
...a šup rovno na svadbu, ktorá nás očividne veľmi nezaujala.

Zato o jedlo bol záujem vždy - hoci miska bola ešte takmer väčšia ako my.


Relaxáciu sme nikdy nepodceňovali, či už v klasickej polohe - dvojnohý pes s chvostom...


....alebo v iných nepochopiteľných obľúbených  polohách...
....napríklad.
Túlili sme sa k novej hračke, ktorá nás sprevádzala celý rok, veľmi to odolná kravička...

...a v novom pelechu, ktorý bol ešte strašne veľký.
Keďže na dlhšie prechádzky to ešte nebolo, nosili sme sa v taške...
...čomu sme po pár mesiacoch iba ťažko mohli uveriť, že to bolo naozaj tak.
A konečne sme dostali aj postroj a s ním prišli väčšie nároky
...a tak sme si zvykali na košík...
...a na cestovanie autobusom...





...vlakom...
...či električkou.
Bolo sa treba socializovať, pričom nám čas tiež celkom pekne ubehol...
...a tiež sa bolo treba učiť veľa nových vecí...
...a aj do práce chodiť...
...a spoznávať spoluobyvateľov...
...rôznych veľkostí a tvarov...
...no zistili sme, že nie všetky zvieratká sú priateľské, čo si odniesol náš ňufák...
...a tiež, že občas sa treba popasovať aj s chorobou.
No na svoje hračky sme nikdy nedali dopustiť...
...a aj keď už takmer nevošli do pelechu, vždy boli na blízku.
Občas sme navštívili maminu Aminku, to bolo veľa radosti!
A stále sme trénovali...
...a prekonávali svoje strachy...
...a o to viac sa tešili po ich prekonaní.
Zažili sme jar...
...leto...
...jeseň...
...aj zimu
...a základným pravidlom vždy bolo očistiť pred návratom domov dobre labky...
...niekedy však umyť labky bolo málo...vtedy sme nechápali, prečo nás nepustia dnu:)

Mali sme aj vianoce, to boli všade samé stromy...
...ale aj nejaké tie dobrotky pod nimi.



Privítali sme nový rok...
...a zase sme trénovali...

....a to aj s ostatnými psíkmi z výcvikovej školy...schválne, ktorá je Effie?

Dokonca sa prejavili aj retrieverské vlohy:)

Našli sme si kopec kamarátov...

...trocha sme poreprezentovali výcvikovú školu...
...a dospeli sme....
...sledovali módne trendy...
a hlavne sa ničím nenechali odradiť od fantastických paličiek.
Až z nás bol veľký pes....
...no stále s rovnakým kukučom....
...až je ťažko uveriť, že kedysi to bolo také malé klbko:)
Effienka je momentálne už u nových majiteľov, kde sa má určite veľmi dobre a veselo, ale ako to už býva, navždy zostane našim malým pokladom, ktorý nám otvoril novú dimenziu:)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára