Keďže dnes je presne rok, čo sme si Effie priniesli domov, nedá mi nepospomínať si na všetky tie chvíle, ľahšie či ťažšie, ktoré sme spolu zažili. Bol to neskutočne podnetný a krásny rok a verím, že sme si z neho všetci odniesli iba to najlepšie:) Príbeh ešte nebol celý vyrozprávaný a určite sa k nemu budem vracať. Zatiaľ však teda aspoň takto, malé obrázkové ohliadnutie sa za spoločnými časmi.
Takže ako to celé vlastne bolo?
|
Asi to začalo niekde tu, kedy sme ešte nikto nevedeli, že spolu strávime takmer rok...
|
|
...no po necelých troch mesiacoch sme už boli spolu... |
|
...a šup rovno na svadbu, ktorá nás očividne veľmi nezaujala. |
|
Zato o jedlo bol záujem vždy - hoci miska bola ešte takmer väčšia ako my. |
|
|
|
Relaxáciu sme nikdy nepodceňovali, či už v klasickej polohe - dvojnohý pes s chvostom... | | | | | |
|
|
|
....alebo v iných nepochopiteľných obľúbených polohách... |
|
....napríklad. |
|
Túlili sme sa k novej hračke, ktorá nás sprevádzala celý rok, veľmi to odolná kravička... |
|
...a v novom pelechu, ktorý bol ešte strašne veľký. |
|
Keďže na dlhšie prechádzky to ešte nebolo, nosili sme sa v taške... |
|
...čomu sme po pár mesiacoch iba ťažko mohli uveriť, že to bolo naozaj tak. |
|
A konečne sme dostali aj postroj a s ním prišli väčšie nároky |
|
...a tak sme si zvykali na košík... |
|
...a na cestovanie autobusom... | | | |
|
|
|
|
|
|
|
...vlakom... |
|
...či električkou. |
|
Bolo sa treba socializovať, pričom nám čas tiež celkom pekne ubehol... |
|
...a tiež sa bolo treba učiť veľa nových vecí... |
|
...a aj do práce chodiť... |
|
...a spoznávať spoluobyvateľov... |
|
...rôznych veľkostí a tvarov... |
|
...no zistili sme, že nie všetky zvieratká sú priateľské, čo si odniesol náš ňufák... |
|
...a tiež, že občas sa treba popasovať aj s chorobou. |
|
No na svoje hračky sme nikdy nedali dopustiť... |
|
...a aj keď už takmer nevošli do pelechu, vždy boli na blízku. |
|
Občas sme navštívili maminu Aminku, to bolo veľa radosti! |
|
A stále sme trénovali... |
|
...a prekonávali svoje strachy... |
|
...a o to viac sa tešili po ich prekonaní. |
|
Zažili sme jar... |
|
...leto... |
|
...jeseň... |
|
...aj zimu |
|
...a základným pravidlom vždy bolo očistiť pred návratom domov dobre labky... |
|
...niekedy však umyť labky bolo málo...vtedy sme nechápali, prečo nás nepustia dnu:) |
|
Mali sme aj vianoce, to boli všade samé stromy...
|
|
...ale aj nejaké tie dobrotky pod nimi. |
|
Privítali sme nový rok... |
|
...a zase sme trénovali... |
|
....a to aj s ostatnými psíkmi z výcvikovej školy...schválne, ktorá je Effie? |
|
Dokonca sa prejavili aj retrieverské vlohy:) |
|
Našli sme si kopec kamarátov... |
|
...trocha sme poreprezentovali výcvikovú školu... |
|
...a dospeli sme.... |
|
...sledovali módne trendy... |
|
a hlavne sa ničím nenechali odradiť od fantastických paličiek. |
|
Až z nás bol veľký pes.... |
|
...no stále s rovnakým kukučom.... |
|
...až je ťažko uveriť, že kedysi to bolo také malé klbko:) |
|
Effienka je momentálne už u nových majiteľov, kde sa má určite veľmi dobre a veselo, ale ako to už býva, navždy zostane našim malým pokladom, ktorý nám otvoril novú dimenziu:)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára