Cvičák pozostáva zo stretnutia viacerých psíkov vo výchove (obvykle rovnako starých, nech sa môžu cvičiť rovnaké veci), ich vychovávateľov a trénera. V skupine viacerých psov najlepšie vidno, ako veľmi poslúchajú a aj sa dá porovnať, na akej sú úrovni. Môžu byť aj cvičáky individuálne, ale časovo je určite pre všetkých dobrovoľníkov, či už sa na strane vychovávateľov alebo trénerov, výhodnejšie, ak sa stretnú naraz viacerí. Stretnutie sa koná v bežnom prostredí, kde je žiadúce, aby pes prostredie zvládal, hoci je plné nástrah rôzneho druhu. Čiže, môže to byť stanica, nákupné centrum, park, kde je veľa iných psov a podobne.
Hoci Effie robila pokroky, na jednom takomto cvičáku na hlavnej stanici sme ostali veľmi prekvapení, keď začala štrajkovať pred schodami. Je pravda, že dosť dlho sme ju cez schody a obrubníky prenášali, práve kvôli kĺbikom, ktoré sú u labradorov náchylné na dyspláziu. Možno si Effie zafixovala, že tam ona nechodí, a preto odmietla na schody vojsť. No ale to vám poviem, bolo to celkom pekné divadlo. Effie zaťatá na hlavnej stanici pred schodami, a zopár ľudí okolo nej na kolenách, ktorí ju presviedčali, že až také strašné tie schody zasa nie sú. Nakoniec sa nám ju tam podarilo dostať, no z cvičáku sme si niesli úlohu - trénovať schody. A to sme ešte nevedeli, že nie sú schody ako schody.
Klasické schody, level 1, sa naučila zvládať celkom rýchlo. A potom prišli na rad rôzne fajnové odtienky problematiky schodísk.
 |
| Schody ešte z čas "hlavne sa nepohnúť" |
Ako prvé sme odhalili, že problém robia schody tmavé, úzke, prípadne bez zábradlia. Keď sme po nich išli, Effie zastala na ich začiatku a bolo vidno, že straaašne chce ísť za nami, len nie a nie tie zadné labky dať na prvý schod. Používali sme všemožné motivačné prostriedky. Zobrali ju na ruky a položili doprostred schodov, no bola úplne stuhnutá a na schodoch sa nechcela ani pohnúť. Obvykle však zabral pískajúci somárik. Táto úzkoprofilová hračka bola odmenou vysokého rangu, pretože krásne pískala a Effie ju dostala na ožužlanie iba ako odmenu za nejaké výnimočné výkony, a preto sa za ním išla potrhať. Väčšinou chtíč za somárikom prekonal blok zo schodov a Effie sa odvážila vystúpiť na prvý schod.
 |
| Somárik - motivátor |
Potom sme zistili, že existujú ešte iné schody. Schody zložené iba z priečok, cez ktoré vidno. Vôbec mi nenapadlo, že tieto schody sa niečím odlišujú, ale z perspektívy psa je to asi dosť rozdielny pohľad.
Napríklad taká IKEA. Na prvý pohľad sú tam úplne obyčajné schody. No na tieto bol aj somárik krátky. A tak sme si zopakovali starú známu situáciu so vzpriečeným psom pred schodami a so zopár dospelými šaškujúcimi okolo na kolenách a zbesilo stláčajúcich pískajúceho somárika. Nakoniec sme Effie museli vyniesť. Opačným smerom ale zišla bez problémov, zrejme aj preto, že zhora diery mezi priečkami nevidno. Ako sme sa neskôr dozvedeli, náš postup nebol až taký správny. Aby pes nezískal pocit, že je to naozaj niečo nebezpečné, čoho sa treba báť, nemali by sme ho pri tom ofukovať a venovať mu špeciálnu pozornosť. Proste sa tváriť, že je to najsamozrejmejšia vec na svete a suverénne na tie schody vystúpiť. Ak aj zastrečkuje, ideálne je, ako ho povzbudíme slovne "Poď!" alebo ak ho môže niekto zozadu zľahka popostrčiť na prvý schod, prípadne zdvihúť riťku. A to obvykle funguje. Problémom je totiž, aspoň u Effie, iba ten prvý schod. Potom už, asi z túžby, nech už je to čo najskôr za nami, tie schody bez problémov vyjde. Takže chvíľu to trvalo, konfrontovali sme ju s tým opakovane, až nakoniec plus mínus zvládla aj to. Treba však stále trénovať, nech nevyjde z cviku.
Schody level 4
Ako to však chodí v 21. storočí, architekti stále vymýšľajú čosi nové. A tak jeden z nich navrhol veľmi inovatívne schody v Auparku. Ako sa vyjadrilo viacero dvojnohých, tieto schody pre pokročilých vyvolávajú pocity nevoľnosti aj u ľudí. Ak ste tam náhodou neboli, tak pre lepšiu predstavu ide o schody, ktoré sú 1) z priečok, 2) z priesvitného materiálu, 3) pod nimi je fontána, 4) idú do výšky dvoch poschodí. Nie, nemôžete si vybrať, platia všetky 4 body naraz. Ak náhodou nechcete ísť po týchto schodoch, nech sa páči, môžete ísť výťahom so sklenenými stenami. Boli sme veľmi zvedaví, čo Effie na to. A Effie sa zdráhala. Po trápení v IKEA však už asi vedela, ako to aj tak dopadne, tak nakoniec s pomocou somárika, hoci so stuhnutými všetkými končatinami vrátane chvosta a uší, odvážne vyšla hore.
 |
| Najťažšie už snáď máme za sebou... |
Napokon sme sa odvážili aj na chodiace schody. Sami sme nevedeli, či je to potrebné a či to nie je pre psie labky vlastne nebezpečné. Avšak, vodiace psy vraj bežne po týchto schodoch svojich pánov vodia. Effie takéto schody poznala, lebo sme po nich chodili, hoci ona bola vždy na rukách. Išli sme to teda skúsiť. Poučení zásadami presviedčania psa na nové situácie, suverénne sme prišli ku chodiacim schodom, no Effie pokazila naše plány. Zaprela sa všetkým štyrmi labkami už pred úvodnou mriežkovanou plošinou a keby nebola na vodítku, odbehne odtiaľ čo najďalej. Keďže to bolo zrovna v takom čase, že schody už vypínali, mali sme možnosť vyskúšať si to na chodiacich schodoch, ktoré sa nepohybovali. Skúsili sme somárika. Nič. Našťastie, bolo to akurát na cvičáku, takže skúsili sme fintu učenie sa pozorovaním. Pred Effie na schody nastúpil skúsený pes, ktorému to problémy nerobilo. Effie sa síce priblížila až k prvému schodu, no stále sa viditeľne zdráhala. Kombináciou somárika, popostrčenia zozadu a psíka pre ňou, nakoniec sa na tie schody dostala. Zopakovali sme to ešte niekoľkokrát pre posilnenie skúsenosti.
Takže ostávalo to vyskúšať už len na schodoch naozaj chodiacich. Na pomoc sme si do Auparku zobrali skúsenú "vodičku" Gwendy. Tú zrejme vozenie sa po schodoch dokonca baví. Effie samozrejme predviedla klasický odpor, takže bez menšieho stimulačného štipanca do zadku pred prvým schodom to nešlo. Na nejaký piaty krát to zvládla už aj sama, hoci štýl nastupovania je taký partizánsko plazivý - položí predné labky na prvý schod a v poloľahu počká, kým jej to na schody nestiahne aj tie zadné. Vystupovanie jej ale ide celkom bez problémov. A to, že na tých schodoch krúti chvostom a usmieva sa, to neznamená, že si to už užíva. Uši posunuté dozadu a vyplazený jazyk značia o strese, krútiacim chvostom si zrejme dodáva odvahu. Ale vezie sa. A po vystúpení je celá žhavá, ako čaká pochvalu. Keďže ju však vždy vyškrabkáme, snáď si to napevno spojí s pozitívnymi emóciami.
Toto je nám doposiaľ známy zoznam schodov rôznych obtiažností. Je možné, že časom narazíme na ďalší druh, s ktorým sa budeme musieť popasovať. Som zvedavá, či Effie po skúsenostiach s prekonávaním strachu z rôznych schodov dokáže preniesť skúsenosti aj na nové typy. Bolo by to veľmi fajn, lebo ani pri vodiacom psovi nikdy neviete dopredu povedať, s čím všetkým sa vo svojom pracovnom živote v budúcnosti stretne.
A ako to prebiehalo na eskalátore, sme zaznamenali aj na video:)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára