Prvé pokroky

Effie rastie ako z vody. Vymenila zúbky, takže pri hryzkaní nás už netrápi ostrými ihličkami, ale poriadnymi tupými zubiskami. A začali sa diať zaujímavé veci. Effie naraz začala chápať a vykonávať príkazy. Viem, že všetko k tomu malo smerovať a vlastne to tak musí byť, ale keďže som nikdy nemala psa, bolo to celkom zázračné. Ten pes naraz začne robiť presne to, čo chcete! No dobre, aby som nepreháňala,  tak plus mínus presne...

Za tento inkriminovaný prah sa nesmie

Ako prvé začala Effie rešpektovať zákaz vstupu do izby s kobercom. Už nebola potrebná žiadna zábrana, proste sa sama od seba zastavila na prahu a bolo. Samozrejme, občas sa vyskytne nejaký ten presah labiek, či hlavy pri spaní. No dokonca je teraz problém ju do tej izby dostať. Ale na pokyn už dokáže aj to. Je to skvelé!

V určitých obrysoch začalo fungovať Poď sem a Fuj. Bola veľká úľava vidieť, že v tomto smere robíme pokroky. Na začiatku to vyzeralo takmer beznádejne, okrikovanie pri každom hocičom, čo zobrala do papule, nemalo konca kraja. A taktiež príchod. Dokonca jej stačí bez slov ukázať kam a ona príde. Samozrejme obe tieto veci si vyžadujú ešte strašne veľa dolaďovania, ale ten pocit, že sme na dobrej ceste, je vynikajúci. Stále však máme na pamäti, že privolačka, keď nie je na blízku žiadne lákadlo, je celkom brnkačka, no v reálnej situácii pri hre so psom, prípadne, keď si uchmatne niečo, čo nesmie...to už je iná úroveň poslušnosti.



Sadni a Ostaň je jej špecialitou. Možno ide o super ľahké povely, alebo sú to len jej obľúbené. Tak či onak, ide jej to výborne. Pri prechádzkach dokonca začína sama zastavovať pred cestou. Občas sa pozabudne, lebo na druhej strane cesty si vykračuje nejaký hafan, ale inak je to výborné.

Effie ešte s celým centimetrom

Ohrýzanie vecí po byte napodiv nebol nikdy nejaký veľký problém. Mala akurát vyhliadnutý jeden zdvihnutý roh koberca, ktorý ju neuveriteľne provokoval. Chvíľu s tým nutkaním ho ožužlávať zápasila, ale po x-tom napomenutí si ho prestala všímať. Áno, skúšali sme aj sprej proti ohrýzaniu, čo dostať v pet shopoch. Ale keď asi 5 minút po tom, čo sme nastriekali nejakú vec, ju Effie veselo olizovala, pochopili sme, že sa na to asi spoliehať nemôžeme. Obávali sme sa najmä hryzenia káblov, alebo nejakých ďalších vecí, ktoré za normálnych okolností Effie ignoruje, no kedykoľvek si ich môže všimnúť. Avšak, nič také sa zatiaľ nekonalo. Začali sme teda nechávať voľne položené topánky na chodbe, knihy sme vrátili do spodných poličiek...a Effie nič.  Vlastne za celú doterajšiu kariéru má za sebou iba ojedinelé príhody. Zhodila jeden kvetináč a to tiež náhodou, lebo štuchla do jeho stojana. Odkusla kus tapety a odhryzla papierový centimeter, ktorý bol tak chabo prilepený na stene. Pri hryzkaní tapety sa nám ju podarilo prichytiť, takže rázne sme jej vysvetlili, že toto sa nesmie. Centimeter sme nalepili nový a už o neho ani záujem nemala. A z topánok nám zmizol kúsok jednej šnúrky, ktorý jej potom vyšiel druhým koncom:) Akurát naposledy, neviem, čo jej to napadlo, vyšróbovala zo zeme šróbik, ktorý držal kábel od televízie v takom plechovom očku. Nechcite vidieť to zdesenie, čo ma pochytilo, keď som jej ráno ten šróbik vyťahovala z papule. Plechové očko vyšlo na svetlo sveta za dva dni. Našťastie happy end.  No a občas si privlastní niečo, čo nájde voľne položené na zemi, ako napríklad vrchnák od plastovej fľaše a žužle ho do bezvedomia. Aj keď, skúsení psíčkari nás stále varujú, že raz to príde.

V každom prípade, nás ako novopečených psíčkarov idúcich podľa špeciálnych zásad výchovy, prvé úspechy veľmi potešili a povzbudili. Keďže budúci vodiaci pes sa nesmie motivovať na pamlsky ale iba pochvalou a radosťou pána, pokrok je možno pomalší ako pri "klasickej" výchove. A tresty, tie nesmú byť fyzické, alebo také, aby sa pes začal báť, či dostal neurózu, no ani príliš zhovievavé - musia mu dať najavo, že to, čo robí, nerobí dobre...Prakticky to znamená, používať metódy psej mamy alebo vodcu psej svorky - vyťahať za srsť na chrbte, prípadne pre drsnejšie povahy aj zavrčať, ale môžte v správny moment aj kusnúť:) A vždy,  keď treba!
Môže sa to zdať ako zbytočné sťažovanie si výchovy, keďže sú overené oveľa ľahšie metódy. Ale aj tie majú svoje limity a už som počula šomrať psíčkara, že naučil svojho psa na pamlsky a v prípade, že pes na ne nemá chuť, už nedosiahne u neho nič. Čo je hlavné, vidíme na vlastné oči, že aj takto to funguje. Ak je teda výchova konzistentná, dôsledná a nemätie psa. Je to super, keď sme dvaja a môžeme sa navzájom korigovať, ak sa nám zdá, že ten druhý robí niečo zle, prípadne používa nevhodný povel.

Effie s čerstvo zakusnutým ňufákom

Máme však podozrenie, že čo sa tento "náš" pes snáď nikdy nenaučí, je byť nedôverčivý alebo predpokladať zlé úmysly.  Zrejme na to nemá gény, ale niekedy je to až na pováženie. Boli sme na výlete v Slovenskom Grobe a pomedzi jednotlivé chody husacinky sme si vyšli na prechádzku po dedine. Takmer za každým plotom štekal nejaký pes, z čoho bola Effie takmer v siedmom nebi a ku každému si chcela čuchnúť. Väčšina záplotníkov bola v pohode a potešili sa záujmu, až na jedného, ktorý od samej radosti prestrčil hlavu popod plot a zahryzol sa rovno do Effienho ňufáku. Effie sa tvárila, akoby sa nič nestalo. Až ja som sa naplašila, keď som uvidela krvavý nos. "Kamarát" jej odhryzol kúsok kože na ňufáčiku, ale Effie si vykračovala akoby nič a len z času na čas si ňufák oblizla. Otočili sme sa, že ideme rýchlo naspať a Effie si to namierila znova k tomu istému plotu. Aj na sídlisku ju občas nejaký pes vyvrčí, ale to pre Effie nič neznamená. Zrejme si myslí, že je to nejaký nový druh hry!
Budúce vodiace psy však dôverčivé musia byť, inak by neboli vhodné na vykonávanie takej ťažkej úlohy. Pre agresivitu alebo zbytočný strach pri ich práci nie je miesto.